Milé mamky, mamy, mamičky, vážení prítomní!
Bolo to dávno, keď ľudia vo svojej pýche a namyslenosti chceli postaviť vežu, ktorá sa mala dotýkať neba. Vtedy zostúpil Boh a zmiatol im jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha. Stavbu nedokončili a rozišli sa. Ale keby sa stavitelia nezačali hneď hádať, ale spokojne hľadali slová, ktorým každý rozumie, mohli by sme zdediť viac porozumenia, vzájomnej úcty i lásky. Tehla sa asi v každom jazyku povie ináč. Ale sú na svete slová, ktorým vo svojom jazyku rozumie každý. Mama je mama na celom svete. Mama je tým slovom, ktoré sa v cudzom jazyku učiť netreba.
Možno sa nám milé mamy alebo vy náhradné mamy, niekedy zdá ako krivda voči nám zo strany našich detí to, že deti nenájdu dosť síl, aby svojim „ľúbim ťa“ opätovali svoju vďaku a lásku k nám mamám práve vo chvíli, keď to my od svojich detí najviac očakávamé. Ale nebuďme preto smutné. Veď to, čo matky do svojich detí starostlivo vštepovali, sa určite nestratí. Príde čas, keď si odkaz lásky a úcty k životu nájde cestu na povrch a tak, ako teraz matka vychováva svoje dieťa, bude aj ono, keď dospeje, s láskou a úctou vychovávať svoje deti alebo Vám tu nezištnú lásku vráti milým úsmevom či objatím.
A tak, milé mamičky, rodičia a všetci prítomní, prijmite tento kultúrny program ako ten najmilší darček od vašich detí. Dúfam, že sa vám bude páčiť a odmeníte ich potleskom.
